Bratislava,11. 11. 2021 – S rýchlo sa zhoršujúcou pandemickou situáciou stále viac pracovísk vysokých škôl prechádza na dištančnú formu vzdelávania. Z prieskumu Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVŠ) Akademická štvrťhodinka vyplýva, že pandémia covid-19 už v predošlých semestroch negatívne ovplyvnila kvalitu vzdelávania vysokoškolákov, keď len čosi viac ako polovica respondentov (59 %) uviedla, že pri väčšine predmetov nadobudli porovnateľné vedomosti ako pri prezenčnej výučbe. Skúsenosti učiteľov tiež naznačujú, že dištančná výučba – zavádzaná v dôsledku pandémie – môže pri nevhodných metódach výučby a skúšania vytvárať priaznivejšie podmienky pre podvádzanie. Zároveň pandémia zhoršuje možnosť vytvárania vzťahov medzi prvákmi. Pritom sú to práve vzťahy so spolužiakmi, ktoré prvákom najčastejšie pomáhajú pri adaptácii na vysokoškolské štúdium. Zhoršená adaptácia následne môže viesť k predčasnému ukončeniu štúdia, avšak na Slovensku už pred pandémiou zhruba tretina prvákov (bakalárskeho a spojeného štúdia) ukončovala štúdium predčasne.[1] Zároveň absencia pocitu prináležania ku komunite negatívne vplýva na to, ako študenti vnímajú svoje štúdium.
Prieskum Akademická štvrťhodinka poukázal na nedostatky dištančnej výučby počas pandémie covid-19. Tieto zistenia sú kľúčové, keďže v súvislosti s pandemickou situáciou stále viac pracovísk vysokých škôl prechádza na dištančnú formu výučby. Prvým zásadným problémom sa javí byť, že len niečo vyše polovice (59 %) respondentov[2] v dotazníku označilo, že nadobudli na väčšine predmetov porovnateľné vedomosti ako počas prezenčnej výučby. Dôvodom môže byť, že viac ako tretine respondentov (38 %) chýbal na väčšine predmetov priamy kontakt s učiteľmi. Tí im prevažne posielali texty a zadania a študenti následne odosielali vypracované úlohy. Zároveň si viac ako štvrtina respondentov (28 %) musela na úspešné zvládnutie väčšiny predmetov dopĺňať vedomosti z mimoškolských zdrojov. Študenti druhých a vyšších ročníkov naviac mohli porovnávať dištančné vzdelávanie s predošlou prezenčnou výučbou. Viac ako tretina (36 %) z nich vnímala, že pri menšine predmetov spôsob hodnotenia (známkovanie) zohľadňoval špecifiká dištančnej výučby. „Tieto zistenia indikujú, že je potrebné pomôcť učiteľom pri rozvíjaní tých pedagogických a didakticko-metodických zručností, ktoré im pomôžu lepšie zvládnuť dištančné vzdelávanie,“ uvádza Renáta Hall, koordinátorka analytického tímu SAAVŠ. Zuvedeného tiež vyplýva, že pri prechode na dištančnú výučbu je potrebné dbať na to, „aby učitelia so študentmi priamo komunikovali, aby mali študenti k dispozícii potrebné materiály, a zároveň, aby ich hodnotenie zohľadňovalo špecifiká dištančnej výučby,“ dodáva Renáta Hall.
Anekdotické informácie o skúsenostiach vysokoškolských učiteľov naznačujú, že počas preverovania vedomostí študentov pri dištančnej výučbe počas pandémie dochádzalo častejšie k podvádzaniu. To, že boli podvody pomerne rozšírené v minulých rokoch, ukazujú aj dáta prieskumu Akademická štvrťhodinka, kde sa viac ako polovica respondentov (56 %) stretla napríklad s tým, že študenti odpisovali počas testov, či vypracovávania zadaní. Podľa Petra Maňa, analytika SAAVŠ, „by sa priestor na podvádzanie mohol zúžiť, ak by sa napríklad hodnotilo to, či študenti pochopili preberanú látku, a nie namemorované poznatky. Ak totiž ide len o reprodukciu učiva, tak aj študenti majú väčšiu možnosť odpisovať či inak podvádzať.“ Avšak len necelé dve tretiny respondentov (63 %) si myslia, že ich vzdelávanie sa zameriavalo viac na porozumenie učiva než na namemorované poznatky.
Ďalšou oblasťou, ktorú pravdepodobne pandémia negatívne ovplyvnila, bolo vytváranie nových vzťahov na vysokých školách. Až tretina respondentov sa necítila byť súčasťou komunity študentov a učiteľov svojej školy. Na toto mohol mať vplyv fakt, že študenti netrávili fyzicky čas v škole a len zhruba polovica z nich (56 %) trávila čas so spolužiakmi mimo vyučovania. Dáta prieskumu ukázali prepojenie medzi pocitom príslušnosti ku komunite na škole a vnímaním štúdia: napríklad u končiacich študentov – ktorí sa cítili byť súčasťou komunity školy – 64 % deklarovalo, že väčšina alebo všetci učitelia pomáhajú naplniť ich potenciál. U tých, ktorí spomínaný pocit spolupatričnosti nemali, to bolo iba 30 %. „Vysoké školy by teda nemali pri výučbe myslieť len na sprostredkovanie čo najväčšieho množstva učiva. Mali by hľadať aj cesty, ako pomôcť rozvíjať vysokoškolskú komunitu a vzťahy medzi študentmi a učiteľmi, ako aj medzi študentmi navzájom – a to aj online formou, ak to pandemická situácia a ochrana zdravia neumožňujú inak. Pocit prináležitosti k škole vybudovaný na bohatých vzťahoch ide ruka v ruke so získaním lepších vedomostí,” dodáva Renáta Hall.
Obmedzenie vzájomných kontaktov môže mať zvlášť negatívny dopad na prvákov bakalárskeho a spojeného štúdia. Iba šestina z nich deklarovala, že nepotrebovala žiadnu pomoc pri adaptácii na vysokoškolské štúdium. Tí ostatní – v rámci spomínaných prvákov – potrebnú pomoc najčastejšie získali od spolužiakov. Deje sa tak až u 75 % z nich. Absencia kontaktov môže teda znížiť aj úspešnosť prvákov v ich štúdiu a zvýšiť mieru predčasného ukončenia štúdia na vysokej škole. To, či sa tak stalo, uvidíme až po analýze dát za uplynulý rok.
Je kľúčové si uvedomiť, že na jar 2022 skončia vysokoškolské štúdium celé ročníky, ktoré ho absolvovali takmer úplne dištančne. „Na začiatku pandémie bola masová online výučba pre vysoké školy šokovým experimentom. Teraz je však dôležité, aby dištančné/hybridné metódy vzdelávania poskytli plnohodnotnú výučbu, a tiež aby výraznejšie posilňovali budovanie vysokoškolskej komunity. Prieskum ukázal, že pocit spolupatričnosti študentov má pozitívne dôsledky pre vnímanie kvality vzdelávania. Ako pozitívum online foriem vzdelávania sa dá vnímať napríklad možnosť zapájať prednášajúcich zo zahraničia či z praxe, alebo to, že k videonahrávkam hodín sa možno následne vrátiť,” uzatvára Robert Redhammer, predseda výkonnej rady SAAVŠ.
O prieskume Akademická štvrťhodinka
Akademická štvrťhodinka je najväčším prieskumom názorov študentov na Slovensku. Prieskum je zameraný na prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia a pokrýva všetky študijné odbory na Slovensku. Zber dát prebiehal od 30. 4. do 31. 5. 2021. Zúčastnilo sa ho takmer 20-tisíc študentov (19 983). Medzi respondentmi bolo 4 998 prvákov bakalárskeho a spojeného štúdia . Končiacich študentov (na prvom aj druhom stupni a spojenom štúdiu) bolo vo vzorke 6 320. Výsledky prieskumu sú dostupné v interaktívnej aplikácii na: https://prieskum.saavs.sk/vysledky/
O SAAVŠ
Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ) je nezávislá verejnoprávna inštitúcia, ktorá posudzuje kvalitu vzdelávania a najmä efektívnosť jej zabezpečovania vysokými školami. Udeľuje akreditácie vysokým školám poskytovať vzdelanie a podporuje rozvoj kvality vzdelávania.
Kontakt pre médiá:
Renáta Hall, renata.hall@saavs.sk, mobil: 0948 988 267
[1] Výročná správa o stave vysokého školstva za rok 2017, 2018, 2019. Dostupné na: https://www.minedu.sk/vyrocne-spravy-o-stave-vysokeho-skolstva/
[2] Išlo len o respondentov vo vyššom ako prvom ročníku, keďže prváci nemali skúsenosť s prezenčnou výučbou.
